pondelok 5. februára 2018

Čipkársky workshop 3. - 4. február 2018, Krajné

Ak by som mala len jednou vetou opísať tento workshop, napísala by som: "Bolo nám skvelo."

Chcem Vám však ukázať čo to pre mňa znamená, keď mi je skvelo, a tak sa rozpíšem trochu viac, aby som Vám priblížila dva dni v obci Krajné, kde som sa zúčastnila spomínaného workshopu.
plagát k workshopu


Počas víkendu 3. a 4. februára 2018 sme sa stretli v Obecnom úrade Krajné. Plagát na dverách dával tušiť, že sa budeme venovať tylovej paličkovanej čipke. Týždeň pred príchodom na seminár som si vytiahla moje staré vzorkovníky s tylovou čipkou a rozhodla sa, že si všetko zopakujem, pretože tylovej čipke som sa za posledný rok nevenovala, a seminár bol určený pre stredne pokročilé čipkárky. Našla som aj svoje poznámky z obdobia keď som bola na návšteve v Brezovej pod Bradlom u pani Potúčkovej a zdokonaľovala sa u nej v tylovej čipke. Spomenula som si tak na túto zaujímavú ženu, ktorú si veľmi vážim, a tešila sa aj na stretnutie s ňou. Zopakovanie tylovej čipky som ocenila hneď na workshope, a bola som rada, že som si svoje vzorkovníky znovu prepaličkovala.

moja príprava na workshop, zopakovanie základov tylovej čipky


Celým víkendom nás lektorsky viedla dvojica dám z Jablonce nad Nisou, mama Zuzana a dcéra Romana Galuszkové. V sobotu ráno sme dostali pripravené a rozkreslené predlohy pre čipky ktorým sa budeme venovať. Ako prvé prišlo na rad začínanie tylovej čipky spôsobom kde sú použité pomocné špendlíky. Lektorský tým bol skvele pripravený. Na veľkom plátne nám boli premietané videá o jednotlivých témach ktorým sme sa práve venovali. Úžasný nápad vďaka ktorému sme tak všetci videli vo zväčšenej mierke detailný postup, a ak bolo treba mohlo sa video prehrať znova čo sme veľmi ocenili. Doobeda sme teda pracovali na kruhovej čipke ktorú sme si podľa nového postupu začali a tesne pred obedom aj zakončili spôsobom smykovania, aby sa eliminovala viditeľnosť spoju. Začiatok tylovej čipky s použitím pomocných špendlíkov bola pre mňa úplná novinka. Je mi však jasné, že ak sa pracuje na šperku, vlastnom návrhu ktorý bude súčasťou odevu alebo na okolku, začiatok musí byť iný ako keď sa pletie tylová čipka ako metráž. Začiatok a ukončenie je preto veľmi dôležité vypracovať tak aby boli tieto časti čo najmenej nápadné, a pozorovateľ sa mohol sústrediť na krásu čipky.
Obidve lektorky sa nám trpezlivo venovali za čo sme boli vďační.

kruhová čipka kde sme sa naučili nový spôsob ako začínať a ukončovať
 čipku tak aby spoj bol "neviditeľný"

Zuzana Galuszková pri vysvetľovaní

Romana Galuszková nám ukazuje ako ďalej


Poobede nás čakala ďalšia úloha, a to rohy v tylovej čipke. Nákres ktorý sa zdal zo začiatku jednoduchý sme si prišpendlili na valce, zavesili paličky a mohlo sa začať. Roh v tylovej čipke nie je až taká jednoduchá záležitosť ako sa zdá, ale postupným vysvetľovaním lektoriek, riadok po riadku, sme zvládli aj túto úlohu. V minulosti sa čipka, ak bolo potrebné vytvoriť roh jednoducho nariasila, ohla a prišila, čím vznikol nariasený roh. V súčasnosti sa však okolky na bytový textil kreslia tak, že sa čipka pletie v rohoch rôznymi spôsobmi. Vypracovanie rohu v tylovej čipke je zložitejšie ako pri klasických čipkách v plátenku alebo polpáre. Som veľmi rada, že som sa mohla tento spôsob naučiť, je možné ho používať ďalej pri práci s tylovou čipkou.
Poobede som už cítila, že môj ukazovák na pravom prste dostáva zabrať. Tylová čipka je náročná nielen na čas, ale aj na počet použitých špendlíkov. A nestáva sa mi, že by som sa mohla celý deň venovať pleteniu čipiek tak ako tu. Preto som sa na workshop veľmi tešila, že budem mať čas na skvelých ľudí okolo mňa a na pletenie čipiek.
Podvečer sme sa už mierne unavení presunuli na večeru a program ktorý nasledoval po nej. Beseda s pani Annou Potúčkovou a jej rozprávaním o tom ako sa ona naučila paličkovať od svojej tety bol úžasným zážitkom. Ďalej hovorila ako založila Klub pletenej cipky v Brezovej pod Bradlom a začala učiť ďalších záujemcov o tento druh paličkovanej čipky. U Bórika pod vežou kde sme sa stravovali, a priebehala aj táto beseda, bola výstava ženských čepcov z obce Krajné. Veľmi si cením, že sme si mohli pozrieť toľko nádhernej čipky a výšivky. Každý vzor tylovej čipky v Krajnom má svoj názov, ako vidíte na fotkách z výstavy.
Večerný program zakončila  Ženská spevácka skupina Holeška z Prašníka so svojím lokálnym repertoárom piesní. 

výstava čepcov z obce Krajné:







Nedeľa sa niesla v znamení pletenia šperku, ktorý navrhla a nakreslila Romana Galuszková. Na jeho výrobu už boli použité aj farebné nite mouliné a lurex, ktoré sme dostali od lektoriek. Znovu som si vyskúšala niečo nové, a to prácu s niťami mouliné. Nikdy by ma predtým nenapadlo ich použiť pri pletení čipiek. Bola to zaujímavá skúsenosť pri pletení lístočkov kde sa mi s nimi pracovalo oveľa lepšie ako s klasickými perlovkami, ktoré som používala dovtedy. Túto novú skúsenosť určite využijem pri svojej ďalšej práci, len musím navštíviť galanterku a mulinky si nakúpiť.
Niektorých z nás zaskočili lístočky, ktoré predtým nikdy neplietli, ale za pomoci skvelého prístupu lektoriek sme ich zvládli naozaj všetci. A po lístočkoch nám začala pribúdať tylová čipka, a na valcoch vznikali postupne rôznofarebné šperky. Znovu oceňujem pripravenosť lektoriek a to, že miesta ktoré bolo potrebné vysvetliť, sa premietali online na plátno kde sme všetci videli ako ďalej postupovať. Obedná prestávka a skvelý obed, a už sa všetci ponáhľali naspäť k svojim rozpracovaným šperkom.

Na záver sa mi veľmi páčila prezentácia prác Romany Galuszkovej, ktorá nám tak ukázala čo ona všetko dokáže z nití vytvoriť. Boli to zaujímavé nápady a dokonalé prevedenie, ktoré nás určite inšpirovali k ďalšej práci s tylovou čipku. Veď tento workshop bol presne o tom ako tylovú čipku posunúť ďalej vo svojich návrhoch a prácach. Ja som tak namotivovaná, že sa už teším keď sa mi zotaví môj ukazovák, a pustím sa ďalej do pletenia.


vzniká šperk z tylovej čipky


Prišiel čas vyhodnotiť dvojdňový workshop, poďakovať sa lektorkám za skvelú prácu, trpezlivosť a všetko čo nás naučili. Pomaličky sa rozlúčiť návzájom, ale aj s týmto krásnym krajom kde obec Krajné leží, a vydať sa na cestu domov.
Dúfam, že sa znovu o rok stretneme. Bola by som veľmi rada ak by sme mali znovu možnosť stráviť s tylovou čipkou v Krajnom ďalší workshop.

Veľké poďakovanie patrí Zuzane Bielikovej, ktorá je predsedníčkou Klubu krajnianskej čipky. Počas oboch dní sa o nás spoločne so svojou rodinou skvelo starala. Celý workshop bol do detailov pripravený a to vo veľkej miere prispievalo k skvelej a pohodovej atmosfére. Ďakujem.

Chcem sa tiež poďakovať ďalším dvom organizátorom vďaka ktorým toto podujatie mohlo vzniknúť. Obci Krajné a tiež Centru tradičnej kultúry v Myjave.

Vďaka patrí aj pánovi Galuszkovi, ktorý sa postaral o technickú podporu, púšťal nám videá tak ako sme potrebovali a zabezpečil online premietanie.

Ďakujem tiež všetkým, ktorých som menovite nespomenula, ale podieľali sa na vzniku tohto skvelého podujatia.

Dúfam, že sa o rok znovu vrátime do obce Krajné za tylovou paličkovanou čipkou a jej podobami.







ukážka tylovej čipky na bytovom textile, Klub krajnianskej čipky







historické paličky z obce Krajné ktorými sa v minulosti plietla tylová čipka


Som veľmi rada, že som strávila čas aj s Annou Potúčkovou, ktorú si nesmierne vážim.


pondelok 11. decembra 2017

Škrobenie paličkovanej čipky - ako sme vyhodnotili naše skúšky.

V predchádzajúcom článku som sa venovala kladom a záporom škrobenia paličkovanej čipky, rôznym prístupom a materiálom ktoré môžme na škrobenie použiť. Článok nájdete tu v tomto odkaze.

Spoločne so študentkami Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Textil v priestore sme vyskúšali na vzorkách ktoré si upaličkovali počas workshopu v Kremnici rôzne druhy škrobu.

Prichystala som 3 škroby:

1. škrob uvarený z práškového tapiokového škrobu (je možné použiť aj iný škrob, napr. ryžový, zemiakový..treba ale urobiť vopred skúšku na vzorke) podľa receptu ktorý som opísala vo vyššie spomenutom článku.

Budeme potrebovať:
1/2 šálky práškového škrobu
1 1/4 šálky vody
1/2 šálky studenej vody
Najprv pomaličky za stáleho miešania vmiešame práškový škrob do  1/2 šálky studenej vody, keď sa nám rozpustí dáme na oheň 1 1/4 vody a necháme zohriať, postupne vmiešame rozpustený škrob a pomaličky škrob uvaríme za stáleho miešania. Je potrebné škrob trochu ochladiť aby sme ho mohli nanášať na čipku, počas ochladzovania stále miešame aby sa nevytvorila "koža".

2. ten istý tapiokový škrob avšak zriedený v pomere 1:1 (100 ml uvareného škrobu a 100 ml vody)

3. tekutý škrob z drogérie Herbamyl, zriedený  v pomere 1:1 (100 ml Herbamylu a 100 ml vody)

Postup škrobenia bol nasledovný:
Vzorku paličkovanej čipky sme buď namočili celú do nádobky so škrobom, alebo sme škrob nanášali štetcom na podložke. Nechali sme škrob chvíľu pôsobiť aby sa dostal poriadne do vlákien. Následne sme vzorky položili na uterák, preložili uterák aj z hornej strany vzorky a snažili sa jemne vytlačiť prebytočný škrob aby nám neostával medzi niťami kde by po zaschnutí vytváral nevhodné svetlo - biele šupiny.
Vzorky sme pripevnili nehrdzavejúcimi špendlíkmi na polystyrénovú dosku a nechali preschnúť.


študentky počas prípravy skúšobných vzoriek


Na druhý deň sme vyhodnotili vzorky. Študentky svoje práce z paličkovanej čipky budú prezentovať ako objekty v priestore, z tohto dôvodu sme potrebovali aby čipky držali tvar.
Najvhodnejší pre naše použitie bol škrob č.2. Vzorky pekne držali tvar, vlákna boli pevné, nezostali žiadne šupinky a ani iné pozostatky po škrobe.

Vzorka č.1 bola veľmi silno tužiaca a hustý škrob zanechal na čipke nepekné pozostatky vo forme bielych šupiniek. Nie je vhodný pre akékoľvek škrobenie, slúži skôr ako základný škrob z ktorého si riedením vieme pripraviť škrob aký potrebujeme pre náš projekt.

Vzorka č. 3 sa nám zas zdala nevhodná pre priestorové objekty. Ideálna je napr. pre škrobenie bytových textílií ktorých súčasťou je paličkovaná čipka, dečiek a obrusov z paličkovanej čipky alebo dekoratívnych obrázkov. V prípade priestorových objektov by som zvolila iný pomer tak, že by bolo viac škrobu. Napr. 100 ml škrobu a 50 ml vody, treba si však tento pomer odskúšať.

utorok 13. júna 2017

workshop - Hodrušská čipka mnohopárová 20.5. a 10.6. 2017 v Žiari nad Hronom

V dňoch 20. 5. a 10. 6. 2017 sa konal v Pohronskom osvetom stredisku v Žiari nad Hronom workshop Zabudnuté remeslá - Hodrušská čipka mnohopárová. Toto podujatie sme plánovali od jesene 2016 kedy bol podaný grant. Grant vypracovala a podala organizátorka podujatia Mgr. Helena Soboslayová. Mojou úlohou ako lektorky bolo vymyslieť pre účastníčky vhodný program, vybrať vhodné vzory, rozkresliť ich, upliesť vzorky vybraných vzorov a pripraviť sa na dva dni plné paličkovanej čipky.
pozvánka na workshop

Od začiatku sme vedeli, že sa chceme venovať mnohopárovej čipke ktorá sa plietla počas obdobia pôsobenia Štátnej čipkárskej školy v Banskej Hodruši. Na workshope sa malo zúčastniť 12 účastníčok ktoré som predtým nepoznala a tak úloha vybrať vhodné vzory bola neľahká. Rozhodla som sa, že sa budeme venovať 4 vzorom ktoré nebudú úplne ľahké, ale zas ani veľmi ťažké. V informáciách pre účastníčky sme preto uviedli, že workshop bude vhodný pre stredne pokročilé paličkárky. Záujemkyne sa začali postupne hlásiť a na moje prekvapenie bol o workshop taký záujem, že po pár dňoch sa kapacita naplnila a mali sme v zálohe aj náhradníčky.

prvý vzor - mnohopárová čipka so zúbkami so stredovou osou

Na prvý deň som vybrala dva vzory ktoré som rozkresľovala podľa pôvodných historických prívykov. Išlo o zúbky so stredovou osou a druhým vzorom boli zúbky pletené dvojpárovým pletencom. Pri obidvoch vzoroch boli použité tieto techniky paličkovanej čipky: polpár, hladké plátenko, dupľované plátenko, jednoduchá riečička, dvojpárový pletenec, pikotky.
Na začiatku prvého dňa sme začali krátkou prednáškou kde som účastníčkam vysvetlila ako sa jednotlivé technické prvky paličkovanej čipky značia a ako ich budeme čítať v nákresoch ktoré som pre ne pripravila. Vysvetlili sme si koľko máme na Slovensku v paličkovanej čipke druhov riečičky, aké druhy okrajov na čipke budeme používať, ako pracovať s niťami aby sme uplietli rovnomerný úplet. Po tomto úvode sme sa pustili do prvého vzoru. Ním bol vzor so zúbkami so stredovou osou. V poobedňajších hodinách sme plietli čipku so zúbkami z dvojpárových pletencov.

druhý vzor - mnohopárová čipka so zúbkami z dvojpárových pletencov

Pre niektoré účastníčky ktoré ešte nemali skúsenosť s mnohopárovou čipkou som sa snažila vysvetliť jednotlivé technické časti čo najzrozumiteľnejšou formou a myslím si, že sa im veľmi dobre darilo. Mnohopárová čipka je náročná, najmä zo začiatku keď sa človek musí zoznámiť s riečičkou, polpárom v riečičke a so vstupom a výstupom z riečičky do zúbka. Každá z účastníčok dostala aj tvrdý kartón a ihlu na vypichovanie. Vysvetlili sme si ako treba vypichať predlohu tak ako sa to robilo v čipkárskej škole v Banskej Hodruši, a ako sa na takých predlohách paličkovalo. Vzor si mali prekresliť a vypichať na kartón a vytvoriť si tak prívyk tak ako to robili ženy v čipkárskej škole a na ňom paličkovať.
vysvetľujem účastníčkam ako sa vyrába prívyk,
ktoré body sú dôležité a ako ho správne vypichať
Na záver dňa a nášho prvého stretnutia sme boli naozaj všetky unavené, nielen celodenným sedením za valcami, ale najmä novými informáciami a veľkou sústredenosťou na prácu. Ja ako lektorka som bola prekvapená, že mi celý deň vydržal hlas, aj keď nohy ma veru poriadne boleli z chodenia pomedzi stoly. Počas celého dňa vládlo v miestnosti veľké sústredenie a museli sme si pripomínať, že si treba urobiť aj prestávku aby sme si trochu oddýchli.

Po tomto prvom stretnutí som sa rozhodla tak ako som sľúbila ešte počas prvého dňa že prichystám materiál kde zhrniem všetko čo sme v sobotu prebrali. Hneď na druhý deň, v nedeľu som dala dokopy materiál s odkazmi na videá, naskenovala som jednotlivé techniky ktoré sme používali z knihy Škola paličkovania od Víťazoslava Mišíka a niekoľko emailov som poslala účastníčkam workshopu aby si doštudovali techniky ktoré sme prebrali.

tretí vzor - mnohopárová čipka s vejárikovými zúbkami

Druhé stretnutia sme začali prednáškou o histórii Štátnej čipkárskej školy v Banskej Hodruši. Prvým vzorom ktorý som pre účastníčky rozkreslila a pripravila bola mnohopárová čipka s vejárikovými zúbkami. Plietlo sa nám už jednoduchšie, aspoň ja som mala ten pocit, pretože už nám boli jednotlivé použité techniky známe. Bola som veľmi rada, že sa im rozkreslené vzory už ľahko čítali, krásne si samé začali a čipka im na valcoch pekne pribúdala. Po obednej prestávke sme sa pustili do hodrušskej špeciality a to do vzoru "sekačky a fliačky" ktorý je charakteristickým pre vzory z Banskej Hodruše. Povedali sme si kde inde vo svete tento typ čipky nájdeme, a aj spôsoby akým sa plietol tento vzor v Hodruši a ako sa pletie vo svete.

štvrtý vzor - hodrušské "sekačky a fliačky"

Pre účastníčky som rozkreslila aj jeden kruhový obrázok ktorý je detailom z oválnej prikrývky. Na záver nášho stretnutia sme si vysvetlili ako tento obrázok pliesť, ako pracovať s jednotlivými časťami a ako ich vzájomne spájať.
Lúčili sme sa v dobrej nálade s tým, že by uvítali pokračovanie takéhoto workshopu, a že majú záujem sa zdokonaľovať v paličkovanej čipke. 

 rozkresľovanie okrúhleho obrázku podľa historického prívyku

Som veľmi rada za túto skúsenosť, spoznala som 12 úžasných žien ktoré sa mali snahu naučiť niečo nové, aj keď sa im niektoré veci zdali zo začiatku možno zložité, nevzdali sa a postupne sme sa spoločne posúvali riadok po riadku k finálnej podobe mnohopárovej čipky z Banskej Hodruše. Som veľmi rada, že ich zaujala banícka čipka vo svojej zložitosti ale aj kráse, a najmä to, že sa chcú učiť nové veci.

Tak ako som povedala počas workshopu je pre mňa úžasné, že sa venujeme technike ktorá vznikala v 14. - 15. storočí, že používame tie isté technické prvky ako ženy v dávnej dobe, že objavujeme spoločne nádheru paličkovanej čipky a zoznamujeme sa tak s dedičstvom našich predkov.

Ďakujem organizátorke podujatia pani Mgr. Helene Soboslayovej za skvelú organizáciu workshopu a to, že sme sa cítili na Pohronskom osvetovom stredisku v Žiari nad Hronom veľmi príjemne a zabezpečila pre nás všetko potrebné.

Ďakujem tiež Fondu na podporu umenia ktorý z verejných zdrojov podporil tento workshop.

A na záver chcem poďakovať účastníčkam workshopu ktoré sa pustili do objavovania mnohopárovej čipky a dúfam, že sa ešte stretneme.

zopár fotografií z workshopu:












streda 8. februára 2017

Škrobenie paličkovanej čipky

V tomto príspevku sa pokúsim opísať spôsob ako sa v minulosti ale aj v súčasnosti škrobila paličkovaná čipka.

Ak hľadáte na internete ako škrobiť / tužiť čipku nájdete spôsob ktorý podľa opisu pozná asi každá z Vás. Treba si nachystať obrázok / vzor ktorý budeme pliesť. Na obrázok je potrebné natiahnuť igelit, potravinársku fóliu alebo iný priehľadný materiál aby sme vzor videli. Použijeme pri pletení nehrdzavejúce špendlíky a ide sa na vec. Čipka sa upletie a na záver sa na ňu nanesie škrob buď štetcom alebo rozprašovačom. Nechá sa zaschnúť, prípadne sa mu pomôže fénom a dielo je hotové. Ak chcete vyskúšať tento spôsob pracujte opatrne. Škrob nanášajte po malých plochách a postupne pridávajte. Ak by sa Vám zdalo, že je škrobu veľa odsajte ho napr. papierovými kuchynskými utierkami.

Zemiakový škrob, foto: www.vitalia.cz
Neviem kedy tento postup vznikol ani kto ho vymyslel ale myslím že sa už tak dlho traduje že sa nám zdá úplne prirodzené, že sa to takto robí a robilo.
Pravdou to však nie je. Tento postup škrobenia na valci je z pohľadu histórie paličkovanej čipky celkom novinka. Prečo? Ak sa zamyslíme zistíme, že je to jednoduché.
Čipka pletená na valci vznikala dvomi rôznymi spôsobmi. Pozrime sa na ne bližšie.
Prvý spôsob je ten, že sa pri pletení používa forma s vypichaným vzorom alebo sústavou dierok (riečička). Nebudem sa tu teraz venovať všetkým druhom foriem, spomeňme si napr. Remeň ktorý sa používa pri pletení tylovej čipky v okolí Krajného. V Španej doline je to zas riečička vypichaná na forme. V Banskej Hodruši sú to Príviky kde bol vypichaný vzor celej čipky, v Levoči sú to formy na pletenie čepcov. Tieto formy sa vyrábali buď z kože ale z prešpánového papiera. Čipka sa plietla priamo na tejto forme, je teda úplne jasné, že žiadna čipkárka nenanášala škrob na formu na ktorej pletla lebo by si ju zničila.
Vypichaný vzor na prešpánovom papieri - Prívik, Banská Hodruša

Druhým spôsobom je pletenie "po holom vankúši". Na vankúš sa pripevnil pás tmavšej látky (modrá, čierna) ktorá pletiarke určovala šírku čipky. Samotnú čipku plietla už spamäti. Je nám znova jasné, že sa čipka nemohla škrobiť na valci lebo by sa bol valec zničil. Nič takéto sa nedialo, valec sa dedil a matka alebo stará matka ho odovzdala dcére či vnučke keď už na pletenie nemala dobré oči.

Ako vidíme škrobenie na valci je technika ktorá vznikla nedávno. Myslím si osobne, aj keď to nemám doložené, že tento spôsob prišiel spoločne s pletením obrázkov ktoré boli vzdušné, vyskytovali sa na nich väčšie plochy bez čipky, úplet bol riedky a preto vznikla nutnosť vymyslieť spôsob ako čipku zafixovať ešte na valci keď je prichytená špendlíkmi.

Ďalšou skutočnosťou že sa neškrobilo na valci je, že sa čipky plietli ako metráž, požadovaná dĺžka sa odstrihla a použila ako súčasť odevu. V takomto prípade sa čipka škrobila spoločne s odevom spôsobom ktorý bol špecifický pre jednotlivé textilné časti. Ak si dobre pamätám tak čepce v Liptove sa škrobili na drevenej hlave kde sa vytvarovali do požadovaného tvaru.
Škrob má veľmi dôležitú úlohu. Čipka ktorá bola naškorbená sa týmto spôsobom aj ochránila pri bežnom či sviatočnom používaní. Škrob vytvoril na vlákne ochrannú vrstvu a tak ľahšie odolávalo mechanickému poškodeniu ako aj ušpineniu.

Ako to teda bolo s tými čipkami ktoré sa uplietli a bolo potrebné ich naškrobiť? Čipka sa uplietla, často niekoľko desiatok centrimetrov z daného vzoru. Počas pletenia sa vzniknutá čipka zakrúcala do akejsi rolky ktorá sa prichytávala na valci. Predpokladám, že každá čipkárka mala svoj vlastný zdedený spôsob ako čipku škrobiť. Opíšem jeden zo spôsobov ktorý som sa dozvedela ja. Škrob sa vyrábal buď zo zemiakov, múky ktorá sa volala škrobová, alebo z iných surovín.
V súčasnosti si jednoducho kúpime škrob v drogérii, neviem Vám odporučiť presne akú značku, snažíme sa vybrať taký čo pôsobí čo najviac prírodne aby čipku príliž nezaťažil umelými prísadami. 
Na riedenie tiež existujú rôzne názory, univerzálny spôsob je rozriediť v pomere 1:1 s vodou. Dobré je pred samotným škrobením toto riedenie vyskúšať na vzorke a pomer si upraviť. Bavlnenú látku, napr. detskú látkovú plienku namočíme do roztoku rozriedeného škrobu, vyžmýkame, položíme na podložku. Na to položíme hotovú čipku lícovou stranou nadol, vidíme rub, stranu ktorú sme plietli. Pripravíme si žehličku ktorú sme nechali zohriať na strednú teplotu. Je znovu viac spôsobov ako postupovať. Buď máme druhú látku namočenú v škrobe a položíme ju na vrch a žehlíme cez ňu. Alebo máme suchú látku a žehlíme cez ňu. No a naposledy som počula aj o použití papieru na pečenie ktorý nám bude tvoriť vrchnú vrstvu. Ak by sme žehlili priamo čipku žehličkou mohla by zožltnúť.
Spôsob ako žehliť je naozaj dôležitý, jednak sa čipka naškrobí a tiež určíme jej tvar. Je dobré začať z jedného okraja a postupne pomaličky postupovať na druhú stranu. Čipku pri žehlení tvarujeme do požadovaného tvaru, žehličkou vyvíjame na čipku tlak. Teplotu žehličky si upravíme podľa toho čo sa nám deje a ako sa čipka správa.
Jedna vec je opis postupu a druhá vec je vidieť ho naživo od niekoho kto má svoje grify a presne Vám ukáže čo a ako robiť. Postupy sa dedili, ale často aj nanovo objavovali keď v danej lokalite umrela posledná čipkárka a jej nová nasledovníčka sa všetko učila už len postupom pokus-omyl.
(za tento postup ďakujem O. Fratičovej)

Ako vieme že sme škrobili správne? Na čipke by nemal škrob ostávať v priestoroch medzi vláknami, nemali by sme vidieť šupinky škrobu na čipke. To ako potrebujeme aby bola čipka naškrobená si upravíme riedením škrobu.

Uvediem recept ako si škrob uvariť z práškového škrobu.
Budeme potrebovať:
1/2 šálky práškového škrobu
1 1/4 šálky vody
1/2 šálky studenej vody
Najprv pomaličky za stáleho miešania vmiešame práškový škrob do  1/2 šálky studenej vody, keď sa nám rozpustí dáme na oheň 1 1/4 vody a necháme zohriať, postupne vmiešame rozpustený škrob a pomaličky škrob uvaríme za stáleho miešania. Je potrebné škrob trochu ochladiť aby sme ho mohli nanášať na čipku, počas ochladzovania stále miešame aby sa nevytvorila "koža".

Látka na tuženie sa dá vyrobiť aj z cukru a čo ma prekvapilo v zahraničí sa často používa. Starý recept:
1/4 šálky vody
3/4 šálky kryštálového cukru
V hrnci zohrejeme mierne vodu a pridáme postupne cukor. Túto zmes zahrievame, nesmie nám však zovrieť ani stmavnúť. Keď nám začne škrob jemne hustnúť vypneme oheň a necháme vychladiť.

Pri oboch receptoch je uvedené, že je možné škrob buď nanášať na čipku, alebo ak je práca taká, že zvládne namočenie, tak ju namočíme. Vyberieme čipku, vložíme medzi dva uteráky a tlakom rúk vytlačíme prebytočný škrob. Potom prichádza na rad žehlenie.

Ak si chcete naškrobiť napr. vianočné alebo veľkonočné ozdoby či prípadne iné menšie obrázky pripájam dve videá kde síce nie je škrobená paličkovaná čipka, ale čipka háčkovaná, myslím si však že môžu postupom pomôcť. V obidvoch videách sú práce namočené do škrobu a následne našpendlenné aby vyschli v uvedenom tvare. Videá sú v angličtine, veľmi pekne ukazujú ako na to.
V prvom videu autorka vyrobí kukuričný škrob a svoje práce naškrobí.


V druhom videu zas autorka použije na škrobenie cukrovú vodu a svoje práce naškrobí.



Stretli ste sa pravdepodobne ešte asi s dvomi ďalšími spôsobmi o ktorých sa zmienim v skratke.
Prvým spôsobom je používanie laku na vlasy. Tiež netuším kto tento spôsob prvý raz použil a ako naň prišiel. Chcem Vás len upozorniť na to, že ak použijete lak na vlasy na čipku spustíte veľmi deštruktívny proces práci ktorej ste venovali často krát niekoľko desiatok hodín. Čo sa deje? Ak by ste sa pozreli na vlákno nastriekané lakom na vlasy pod silnou lupou alebo mikroskopom videli by ste čo sa stalo. Centrálne vlákno z ktorého vyčnievajú jemné časti daného materiálu sa obalia lakom, stanú sa viditeľnými čo sme predtým voľným okom nevideli. Vlákno pôsobí ako keby bolo chlpaté. Tieto drobné vlásočnice sa stávajú extrémne krehkými a odlamujú sa ako prvé. Samotné vlákno sa tiež stáva veľmi krehkým a akákoľvek manipulácia mu škodí. Ďalšou vecou je, že lak začne časom žltnúť až hnednúť, pri farebnom vlákne začne postupne meniť farbu. Poviete si, že veď ja to po roku lakovania až tak nevidím. Ak pletiete svoju prácu z prespektívy jedného roku, všetko je v poriadku. Ak však chcete aby Vaša práca zostlala trvácna aj 50 či 100 rokov z tohto pohľadu je lak na vlasy nevhodným materiálom. Samozrejme je na každom čo použije.

Druhým spôsobom je výroba tužidla z perchloretylénu a v ňom rozpustnenom polystyréne. Tento fixatív pochádza z oblasti výtvarníkov keď sa takto v minulosti fixovali napr. kresby uhlíkom alebo rudkou. Predpokladám, že sa takto nejak na výtvarných školách používaný spôsob dostal k výtvarníkom pracujúcim s čipkou. Ak ste niekedy o tomto spôsobe počuli, čítali, prípadne ho použili skúste naň úplne zabudnúť. Tento spôsob je veľmi agresívny pre čipku ale čo je najdôležitejšie priamo pre Vás. Látky obsiahnuté v perchlóretyléne sú vysoko karcinogénne a aj keď si poviete, že to budem robiť vonku a nič sa mi nestane ste na omyle. Nechcem nikoho strašiť, ale tieto látky sa pekne ukladajú v tele a nikdy sa ich už nezbavíte.

Na záver spomeniem ešte spôsob ktorý si ja robím bežne napr. po tom ako upletiem vzorku danej čipky. Nepoužíva sa pri ňom škrob. Pripravíme si dosku na žehlenie, položíme na ňu bavlnenú látku, na látku lícom nadol položíme čipku. Rubová stranu ktorú sme plietli máme hore, na ňu položíme namočenú a vyžmýkanú bavlnenú látku. Ja používam detskú bavlnenú plienku. Žehličku si nastavím na bavlnu a tlakom pomaličky a postupne celú čipku prežehlím. Horúca para spôsobí že sa čipka jemnúčko zrazí, nevidíme to, len máme pocit akoby bola čipka pevnejšia. Krásne sa vyrovná a miesta po vpichoch špendlíkov sa vyrovnajú. Ak nepotrebujete škrobiť tak Vám postačí aj tento spôsob.

Poslednou vecou ktorej sa chcem venovať je správny výber materiálu a vhodná veľkosť vzoru. Ak pletieme vzor do ktorého si vyberieme nevhodný materiál, napr. veľmi tenké nite a riedky vzor je jasné že to škrobením nezachránime. Dôležitá je tiež technika pletenia, je potrebné s niťami pracovať tak aby bol úplet pevný, nite rovnomerne napnuté.
Ten istý vzor, rozdiel je len vo veľkosti a vo voľbe materiálu. Je jasné, že keby sme aj čipku na ľavo naškrobili neplnila by svoj účel.


Je ešte jedna možnosť ako tvarovať paličkovanú čipku. Najviac sa tento postup používa pri šperkoch a nepotrebujeme k tomu škrob. Do obvodu čipky počas paličkovania vpletieme gimpu alebo kovový drôtik. Čipku po dokončení a odšpendlení z valca môžme vytvarovať.

Dúfam, že som Vám aspoň trochu priblížila tému škrobenia. Počas pátrania na internete ma prekvapilo že si v zahraničí ženy vyrábajú svoj škrob sami z prírodných surovín a nesiahajú po klasickom škrobe z drogérie. Pokúsim sa priniesť aj druhú časť škrobenia kde by som chcela vyskúšať rôzne postupy na mojich vzorkách čipiek a zaznamenať svoje experimenty fotografiami.


Spolu so študentakmi z VŠVU sme urobili skúšky škrobu. Viac o nich sa dočítate v mojom článku.


štvrtok 28. januára 2016

Valec na paličkovanie - ako si ho ušiť doma (fotopostup)

Ak sa rozhodnete pustiť do paličkovania, potrebujete k tomu niekoľko základných vecí:
  • valec na paličkovanie
  • paličky, článok tu
  • predlohy na paličkovanie
  • nite a materiál z ktorého budeme paličkovať , článok tu
  • stojan na paličkovanie
  • špendlíky a háčik
V tomto príspevku sa Vám pokúsim ukázať ako si môžete doma ušiť valec. Ja som si šila nový valec podľa strihu na valec z oblasti Hontu. Tento valec je špecifický svojím tvarom, ktorý sa bežne nepoužíva. Postup pri výrobe valca je však pri všetkých tvaroch rovnaký a tak som použila fotografie z výroby valca - Hont.

Na výrobu valca potrebujeme:
  • pevnú látku na telo valca
  • látku na poťah na valec
  • pevné šnúrky (tkanice) na uviazanie koncov (4 kusy)
  • drevené jemné piliny



 strih na valec

Základnými rozmermi pre univerzálny valec ktorý dobre poslúži aj na učenie paličkovania je veľkosť látky 45 až 50 cm x 60 cm. Na fotografii vyššie vidíme nákres strihu na valec. Potrebujeme dva druhy látok. Na telo valca použijeme pevnejší materiál, na obliečku jemnejší. 

 látky na valec a obliečku

Vystrihneme si najprv obdĺžnik z pevnejšej látky z ktorej ušijeme samotný valec. Po bokoch označených - - - - - - - - zahneme látku tak aby sme vo vzniknutom záhybe mohli viesť neskôr šnúrku ktorou okraj stiahneme. Na oboch okrajoch vytvoríme záhyby na šnúrky. 
Časť označenú x x x x x x x x zošijeme aby nám vznikol tunel - telo valca. 

tunel - telo valca

Vystrihneme si z látky štyri štvorce. Na jeden koniec použijeme dva na sebe položené štvorce a na druhú stranu zvyšné dva. 
Ušitý tunel prevrátime tak aby sme mali zošité časti vo vnútri. Jeden koniec tunela stiahneme šnúrkami, ktoré zaviažeme. Do tohto stiahnutého konca vložíme pripravené dva štvorce čím uzavrieme úplne stiahnutý koniec tunela. Môžme začať plniť.
Na plnenie použijeme jemné drevené vysušené piliny bez drevitých častí. Piliny je vhodné  nechať aspoň týždeň preschnúť v teple a preosiať ich cez sitko aby sme v nich nemali žiadne drobné kúsky dreva. Ja som na preosiatie použila plastové sitko na cestoviny.
Začíname plniť. Piliny vkladáme do valca postupne po malých častiach a poriadne ich stláčame zovretou päsťou. Piliny musíme napächovať veľmi silno, preto prisypávame piliny po troške a poriadne utláčame. Do stredu môžme vložiť kameň kvôli stabilite valca. Dáme si veľmi záležať na tom aby boli piliny poriadne natlačené, valec musí byť tvrdý.

 plnenie valca

Keď sa dostaneme k hornej časti, znova vložíme pripravené , na seba uložené dva štvorce a valec stiahneme a zaviažeme. Valec je hotový. Jemne ho vytvarujeme pobúchaním dlaňou aby sme mali všade tvar rovnomerný.

Na valec si ušijeme poťah ktorý nám chráni valec pred ušpinením a môžme ho oprať v prípade potreby.
Obal na valec sa šije tým istým spôsobom, len na každej strane strih zväčšíme približne o 1cm aby sa nám dal natiahnuť na valec.

hotový valec