Preskočiť na hlavný obsah

Tylová čipka (vláčková čipka)

Posledný mesiac môjho kurzu Základy paličkovania čipiek v ÚĽUVe sme sa venovali Tylovej čipke, nazývanej tiež Vláčková čipka, Krajnianska čipka.

O tejto čipke nájdeme informácie aj na internete:
"Jej pôvod siaha do Belgicka – Flanderska, čo bolo jedno z centier európskej paličkovanej čipky. Ako odtiaľ trafila na Brezovú a do celého podbradliansko–podjavorinského kraja? Postarala sa o to Mária Terézia, ktorá v roku 1767 zakázala dovoz cudzích (španielskych a talianskych) čipiek. Belgických sa to netýkalo, lebo územie dnešného Belgicka – Flandersko - bolo pod správou Viedne. Odtiaľ sa vláčková čipka dostala do českého Vamberka, odkiaľ sa dve paličkárky vybrali v roku 1897 do Krajného, kde sa usadili, živili sa „pletením“ čipiek a od nich sa to naučili miestne ženy. Takto sa táto technika rozšírila do okolitých kopaníc. Zaujímavé je, že priamo na Brezovej sa nepaličkovalo. Ale v Priepasnom, Štverníku, na Košariskách si roľnícke ženy takýmto spôsobom aj privyrábali.
Kto boli tie dve české paličkárky, nevedno. V Muzeu krajky ve Vamberku mi našli záznam o ich odchode na Slovensko, ale nie sú tam ani mená, ani dôvod. Podľa výskumu Emy Markovej, ktorá vydala knihu Slovenské čipky, sa ani v Krajnom o nich nič bližšie nezachovalo. Možno to boli evanjeličky, lebo v kraji, odkiaľ prišli, bolo dosť evanjelikov, ktorí mali kontakty na Slovensko." (http://www.novinky.brezova.sk/view.php?cisloclanku=2007070071)

Tylová čipka je nádherná a naozaj veľmi prácna. V okolí Brezovej pod Bradlom sa nazýva cipka a nehovorí sa tu o paličkovaní , ale o pletení. Nepaličkujeme ale pletieme cipku. Na valec sa pripevnil kožený remeň v ktorom boli vypichané dierky pre tylovú väzbu a plietlo sa.
V našom kurze sme sa učili najprv kolieskovú väzbu, ktorú týmto názvom pomenoval p. Mišík. Používa sa pri pletení ôk v tylovej väzbe.
Nasledovala samotná tylová väzba, a po jej zvládnutí sme vložili do tylovej väzby obťahovačku, v tejto čipke nazývanú šnorovka. Ako posledné sme sa učili pliesť zúbky, ktoré sú zaujímavé nielen svojím vzhľadom, ale aj technikou pletenie. Pri pletení zúbkov som použila starožitné paličky používané na pletenie tohto druhu čipky vo Vamberku ale aj v okolí Brezovej pod Bradlom.

Keďže má tylová čipka veľmi dlhú históriu, a jej začiatky sa datujú do 17. storočia nájdeme jej krásne vzory na obrazoch starých maliarov na ktorých sú zobrazené dámy a páni ozdobení touto nádhernou čipkou.
v anglickom jazyku ju nájdeme pod pojmom: Point ground lace
veľkým centrom tejto čipky v Dánsku je mesto Tonder a jeho okolie, podľa ktorého táto čipka dostala aj meno Tonder lace https://en.wikipedia.org/wiki/T%C3%B8nder_lace
v ÚĽUVe vyšla publikácia pani Ivany Markovej : Tylová čipka z okolia Brezovej pod Bradlom

 koliesková väzba

 tylová väzba a šnorovka

  tylová väzba a šnorovka - detail

 na valci

 zúbky v tylovej väzbe

  zúbky v tylovej väzbe - detail

starožitné paličky

Komentáre

mohlo by Vás zaujímať

Valec na paličkovanie - ako si ho ušiť doma (fotopostup)

Ak sa rozhodnete pustiť do paličkovania, potrebujete k tomu niekoľko základných vecí:
valec na paličkovaniepaličky, článok tupredlohy na paličkovanienite a materiál z ktorého budeme paličkovať , článok tustojan na paličkovaniešpendlíky a háčik V tomto príspevku sa Vám pokúsim ukázať ako si môžete doma ušiť valec. Ja som si šila nový valec podľa strihu na valec z oblasti Hontu. Tento valec je špecifický svojím tvarom, ktorý sa bežne nepoužíva. Postup pri výrobe valca je však pri všetkých tvaroch rovnaký a tak som použila fotografie z výroby valca - Hont.

Na výrobu valca potrebujeme:
pevnú látku na telo valcalátku na poťah na valecpevné šnúrky (tkanice) na uviazanie koncov (4 kusy)drevené jemné piliny


 strih na valec
Základnými rozmermi pre univerzálny valec ktorý dobre poslúži aj na učenie paličkovania je veľkosť látky 45 až 50 cm x 60 cm. Na fotografii vyššie vidíme nákres strihu na valec. Potrebujeme dva druhy látok. Na telo valca použijeme pevnejší materiál, na obliečku jemnejší. 
 lá…

tkanie na doštičke - 1 časť (pomôcky)

Tkanie na doštičke je stará technika, ktorou môžme vyrobiť tkanice. Nájdeme ju aj pod označením Cigánske tkanice.

Technika bola známa nielen Slovanom, ale aj iným národom v Európe. Najstaršie doklady o používaní doštičky na tkanie sú z dvoch kresieb. Jedna pochádza z Odenburku pri Šoproni v Maďarsku z halstattskej doby, a druhá je z okolia Poznane v Poľsku. Predmet podobný doštičke na tkanie vyrobený z kosti sa našiel tiež v Pompejách, nie je však jasné či išlo naozaj o doštičku na tkanie. (1) V Taliansku sa okolo roku 1500 tkali tkanice na doštičke ako môžme vidieť na kresbách Leonarda da Vinci. V 16. storočí je na rôznych drevorytoch vidieť tkanie na doštičke v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. (1) V 19. storočí je tkanie na doštičke rozšírené po celej Európe, nielen na slovanských územiach, ale aj v Španielsku, Portugalsku, Nemecku, tiež u severských národov a v Škandinávii. (1)
Na Slovensku sa tomuto náradiu na tkanie hovorilo doštička, krosienko alebo lopárik. Tvar bol rôzny, išl…

Materiál na paličkovanie - história a súčasnosť

Na pletenie paličkovanej čipky je možné použiť rôzne druhy materiálu. Je však veľmi dôležité vybrať taký materiál a jeho hrúbku aby sa nám dobre paličkovalo a tiež aby sme boli spokojné s hotovým výsledkom. Zo začiatku ak sa učíme je ťažšie sa rozhodnúť čo si vybrať. Autorky niektorých vzorov uvádzajú vhodný materiál aj počet párov.

Kovové nite
V minulosti sa na pletenie čipiek používali kovové zlaté a strieborné nite. Záznamy o tomto materiály sú známe už z 15. storočia kedy ich používali na vyšívanie ale aj výrobu šnúr a gombíkov. Boli pradené a valcované z tenkých plieškov a na naše územie sa dovážali. Vyrábali sa aj nite z nepravých kovov ktoré však časom tmavli, dostávali patinu a stratili lesk.

Dnešné zlaté a strieborné nite vo veľmi dobrej kvalite vyrába napr. firma Guttermann alebo česká firma Amann a dobre sa s nimi paličkuje.
obr. 1 - zlaté a strieborné nite
Hodvábne nite
Do Uhorska sa dovážali aj hodvábne nite zo Španielska a Talianska. Boli veľmi obľúbené svojou sýtou a r…