streda, 8. februára 2017

Škrobenie paličkovanej čipky

V tomto príspevku sa pokúsim opísať spôsob ako sa v minulosti ale aj v súčasnosti škrobila paličkovaná čipka.

Ak hľadáte na internete ako škrobiť / tužiť čipku nájdete spôsob ktorý podľa opisu pozná asi každá z Vás. Treba si nachystať obrázok / vzor ktorý budeme pliesť. Na obrázok je potrebné natiahnuť igelit, potravinársku fóliu alebo iný priehľadný materiál aby sme vzor videli. Použijeme pri pletení nehrdzavejúce špendlíky a ide sa na vec. Čipka sa upletie a na záver sa na ňu nanesie škrob buď štetcom alebo rozprašovačom. Nechá sa zaschnúť, prípadne sa mu pomôže fénom a dielo je hotové. Ak chcete vyskúšať tento spôsob pracujte opatrne. Škrob nanášajte po malých plochách a postupne pridávajte. Ak by sa Vám zdalo, že je škrobu veľa odsajte ho napr. papierovými kuchynskými utierkami.

Zemiakový škrob, foto: www.vitalia.cz
Neviem kedy tento postup vznikol ani kto ho vymyslel ale myslím že sa už tak dlho traduje že sa nám zdá úplne prirodzené, že sa to takto robí a robilo.
Pravdou to však nie je. Tento postup škrobenia na valci je z pohľadu histórie paličkovanej čipky celkom novinka. Prečo? Ak sa zamyslíme zistíme, že je to jednoduché.
Čipka pletená na valci vznikala dvomi rôznymi spôsobmi. Pozrime sa na ne bližšie.
Prvý spôsob je ten, že sa pri pletení používa forma s vypichaným vzorom alebo sústavou dierok (riečička). Nebudem sa tu teraz venovať všetkým druhom foriem, spomeňme si napr. Remeň ktorý sa používa pri pletení tylovej čipky v okolí Krajného. V Španej doline je to zas riečička vypichaná na forme. V Banskej Hodruši sú to Príviky kde bol vypichaný vzor celej čipky, v Levoči sú to formy na pletenie čepcov. Tieto formy sa vyrábali buď z kože ale z prešpánového papiera. Čipka sa plietla priamo na tejto forme, je teda úplne jasné, že žiadna čipkárka nenanášala škrob na formu na ktorej pletla lebo by si ju zničila.
Vypichaný vzor na prešpánovom papieri - Prívik, Banská Hodruša

Druhým spôsobom je pletenie "po holom vankúši". Na vankúš sa pripevnil pás tmavšej látky (modrá, čierna) ktorá pletiarke určovala šírku čipky. Samotnú čipku plietla už spamäti. Je nám znova jasné, že sa čipka nemohla škrobiť na valci lebo by sa bol valec zničil. Nič takéto sa nedialo, valec sa dedil a matka alebo stará matka ho odovzdala dcére či vnučke keď už na pletenie nemala dobré oči.

Ako vidíme škrobenie na valci je technika ktorá vznikla nedávno. Myslím si osobne, aj keď to nemám doložené, že tento spôsob prišiel spoločne s pletením obrázkov ktoré boli vzdušné, vyskytovali sa na nich väčšie plochy bez čipky, úplet bol riedky a preto vznikla nutnosť vymyslieť spôsob ako čipku zafixovať ešte na valci keď je prichytená špendlíkmi.

Ďalšou skutočnosťou že sa neškrobilo na valci je, že sa čipky plietli ako metráž, požadovaná dĺžka sa odstrihla a použila ako súčasť odevu. V takomto prípade sa čipka škrobila spoločne s odevom spôsobom ktorý bol špecifický pre jednotlivé textilné časti. Ak si dobre pamätám tak čepce v Liptove sa škrobili na drevenej hlave kde sa vytvarovali do požadovaného tvaru.
Škrob má veľmi dôležitú úlohu. Čipka ktorá bola naškorbená sa týmto spôsobom aj ochránila pri bežnom či sviatočnom používaní. Škrob vytvoril na vlákne ochrannú vrstvu a tak ľahšie odolávalo mechanickému poškodeniu ako aj ušpineniu.

Ako to teda bolo s tými čipkami ktoré sa uplietli a bolo potrebné ich naškrobiť? Čipka sa uplietla, často niekoľko desiatok centrimetrov z daného vzoru. Počas pletenia sa vzniknutá čipka zakrúcala do akejsi rolky ktorá sa prichytávala na valci. Predpokladám, že každá čipkárka mala svoj vlastný zdedený spôsob ako čipku škrobiť. Opíšem jeden zo spôsobov ktorý som sa dozvedela ja. Škrob sa vyrábal buď zo zemiakov, múky ktorá sa volala škrobová, alebo z iných surovín.
V súčasnosti si jednoducho kúpime škrob v drogérii, neviem Vám odporučiť presne akú značku, snažíme sa vybrať taký čo pôsobí čo najviac prírodne aby čipku príliž nezaťažil umelými prísadami. 
Na riedenie tiež existujú rôzne názory, univerzálny spôsob je rozriediť v pomere 1:1 s vodou. Dobré je pred samotným škrobením toto riedenie vyskúšať na vzorke a pomer si upraviť. Bavlnenú látku, napr. detskú látkovú plienku namočíme do roztoku rozriedeného škrobu, vyžmýkame, položíme na podložku. Na to položíme hotovú čipku lícovou stranou nadol, vidíme rub, stranu ktorú sme plietli. Pripravíme si žehličku ktorú sme nechali zohriať na strednú teplotu. Je znovu viac spôsobov ako postupovať. Buď máme druhú látku namočenú v škrobe a položíme ju na vrch a žehlíme cez ňu. Alebo máme suchú látku a žehlíme cez ňu. No a naposledy som počula aj o použití papieru na pečenie ktorý nám bude tvoriť vrchnú vrstvu. Ak by sme žehlili priamo čipku žehličkou mohla by zožltnúť.
Spôsob ako žehliť je naozaj dôležitý, jednak sa čipka naškrobí a tiež určíme jej tvar. Je dobré začať z jedného okraja a postupne pomaličky postupovať na druhú stranu. Čipku pri žehlení tvarujeme do požadovaného tvaru, žehličkou vyvíjame na čipku tlak. Teplotu žehličky si upravíme podľa toho čo sa nám deje a ako sa čipka správa.
Jedna vec je opis postupu a druhá vec je vidieť ho naživo od niekoho kto má svoje grify a presne Vám ukáže čo a ako robiť. Postupy sa dedili, ale často aj nanovo objavovali keď v danej lokalite umrela posledná čipkárka a jej nová nasledovníčka sa všetko učila už len postupom pokus-omyl.
(za tento postup ďakujem O. Fratičovej)

Ako vieme že sme škrobili správne? Na čipke by nemal škrob ostávať v priestoroch medzi vláknami, nemali by sme vidieť šupinky škrobu na čipke. To ako potrebujeme aby bola čipka naškrobená si upravíme riedením škrobu.

Uvediem recept ako si škrob uvariť z práškového škrobu.
Budeme potrebovať:
1/2 šálky práškového škrobu
1 1/4 šálky vody
1/2 šálky studenej vody
Najprv pomaličky za stáleho miešania vmiešame práškový škrob do  1/2 šálky studenej vody, keď sa nám rozpustí dáme na oheň 1 1/4 vody a necháme zohriať, postupne vmiešame rozpustený škrob a pomaličky škrob uvaríme za stáleho miešania. Je potrebné škrob trochu ochladiť aby sme ho mohli nanášať na čipku, počas ochladzovania stále miešame aby sa nevytvorila "koža".

Látka na tuženie sa dá vyrobiť aj z cukru a čo ma prekvapilo v zahraničí sa často používa. Starý recept:
1/4 šálky vody
3/4 šálky kryštálového cukru
V hrnci zohrejeme mierne vodu a pridáme postupne cukor. Túto zmes zahrievame, nesmie nám však zovrieť ani stmavnúť. Keď nám začne škrob jemne hustnúť vypneme oheň a necháme vychladiť.

Pri oboch receptoch je uvedené, že je možné škrob buď nanášať na čipku, alebo ak je práca taká, že zvládne namočenie, tak ju namočíme. Vyberieme čipku, vložíme medzi dva uteráky a tlakom rúk vytlačíme prebytočný škrob. Potom prichádza na rad žehlenie.

Ak si chcete naškrobiť napr. vianočné alebo veľkonočné ozdoby či prípadne iné menšie obrázky pripájam dve videá kde síce nie je škrobená paličkovaná čipka, ale čipka háčkovaná, myslím si však že môžu postupom pomôcť. V obidvoch videách sú práce namočené do škrobu a následne našpendlenné aby vyschli v uvedenom tvare. Videá sú v angličtine, veľmi pekne ukazujú ako na to.
V prvom videu autorka vyrobí kukuričný škrob a svoje práce naškrobí.


V druhom videu zas autorka použije na škrobenie cukrovú vodu a svoje práce naškrobí.



Stretli ste sa pravdepodobne ešte asi s dvomi ďalšími spôsobmi o ktorých sa zmienim v skratke.
Prvým spôsobom je používanie laku na vlasy. Tiež netuším kto tento spôsob prvý raz použil a ako naň prišiel. Chcem Vás len upozorniť na to, že ak použijete lak na vlasy na čipku spustíte veľmi deštruktívny proces práci ktorej ste venovali často krát niekoľko desiatok hodín. Čo sa deje? Ak by ste sa pozreli na vlákno nastriekané lakom na vlasy pod silnou lupou alebo mikroskopom videli by ste čo sa stalo. Centrálne vlákno z ktorého vyčnievajú jemné časti daného materiálu sa obalia lakom, stanú sa viditeľnými čo sme predtým voľným okom nevideli. Vlákno pôsobí ako keby bolo chlpaté. Tieto drobné vlásočnice sa stávajú extrémne krehkými a odlamujú sa ako prvé. Samotné vlákno sa tiež stáva veľmi krehkým a akákoľvek manipulácia mu škodí. Ďalšou vecou je, že lak začne časom žltnúť až hnednúť, pri farebnom vlákne začne postupne meniť farbu. Poviete si, že veď ja to po roku lakovania až tak nevidím. Ak pletiete svoju prácu z prespektívy jedného roku, všetko je v poriadku. Ak však chcete aby Vaša práca zostlala trvácna aj 50 či 100 rokov z tohto pohľadu je lak na vlasy nevhodným materiálom. Samozrejme je na každom čo použije.

Druhým spôsobom je výroba tužidla z perchloretylénu a v ňom rozpustnenom polystyréne. Tento fixatív pochádza z oblasti výtvarníkov keď sa takto v minulosti fixovali napr. kresby uhlíkom alebo rudkou. Predpokladám, že sa takto nejak na výtvarných školách používaný spôsob dostal k výtvarníkom pracujúcim s čipkou. Ak ste niekedy o tomto spôsobe počuli, čítali, prípadne ho použili skúste naň úplne zabudnúť. Tento spôsob je veľmi agresívny pre čipku ale čo je najdôležitejšie priamo pre Vás. Látky obsiahnuté v perchlóretyléne sú vysoko karcinogénne a aj keď si poviete, že to budem robiť vonku a nič sa mi nestane ste na omyle. Nechcem nikoho strašiť, ale tieto látky sa pekne ukladajú v tele a nikdy sa ich už nezbavíte.

Na záver spomeniem ešte spôsob ktorý si ja robím bežne napr. po tom ako upletiem vzorku danej čipky. Nepoužíva sa pri ňom škrob. Pripravíme si dosku na žehlenie, položíme na ňu bavlnenú látku, na látku lícom nadol položíme čipku. Rubová stranu ktorú sme plietli máme hore, na ňu položíme namočenú a vyžmýkanú bavlnenú látku. Ja používam detskú bavlnenú plienku. Žehličku si nastavím na bavlnu a tlakom pomaličky a postupne celú čipku prežehlím. Horúca para spôsobí že sa čipka jemnúčko zrazí, nevidíme to, len máme pocit akoby bola čipka pevnejšia. Krásne sa vyrovná a miesta po vpichoch špendlíkov sa vyrovnajú. Ak nepotrebujete škrobiť tak Vám postačí aj tento spôsob.

Poslednou vecou ktorej sa chcem venovať je správny výber materiálu a vhodná veľkosť vzoru. Ak pletieme vzor do ktorého si vyberieme nevhodný materiál, napr. veľmi tenké nite a riedky vzor je jasné že to škrobením nezachránime. Dôležitá je tiež technika pletenia, je potrebné s niťami pracovať tak aby bol úplet pevný, nite rovnomerne napnuté.
Ten istý vzor, rozdiel je len vo veľkosti a vo voľbe materiálu. Je jasné, že keby sme aj čipku na ľavo naškrobili neplnila by svoj účel.


Je ešte jedna možnosť ako tvarovať paličkovanú čipku. Najviac sa tento postup používa pri šperkoch a nepotrebujeme k tomu škrob. Do obvodu čipky počas paličkovania vpletieme gimpu alebo kovový drôtik. Čipku po dokončení a odšpendlení z valca môžme vytvarovať.

Dúfam, že som Vám aspoň trochu priblížila tému škrobenia. Počas pátrania na internete ma prekvapilo že si v zahraničí ženy vyrábajú svoj škrob sami z prírodných surovín a nesiahajú po klasickom škrobe z drogérie. Pokúsim sa priniesť aj druhú časť škrobenia kde by som chcela vyskúšať rôzne postupy na mojich vzorkách čipiek a zaznamenať svoje experimenty fotografiami.


Ak máte ďalšie informácie o tejto úprave čipiek budem rada ak sa k nim vyjadríte.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára